Aký rozpočet nás čaká v Liptovskom Mikuláši v roku 2018

Autor: Vincent Kultan | 13.12.2017 o 17:33 | (upravené 13.12.2017 o 17:45) Karma článku: 3,64 | Prečítané:  1047x

Rok 2018 je volebným rokom a asi iba takýmto pohľadom sa dá pozerať na predložený návrh rozpočtu. Rozpočtu chýba koncepčnosť a pohľad do budúcnosti. Je potrebné zaradiť do rozpočtu viaceré strategické veci a naopak vyhodiť tie nep

Každý si môže všimnúť výrazný nárast na niektorých položkách. Zvláštne je napríklad aj to, že na plat primátora a viceprimátora sa ideme skladať v roku 2018 čiastkou viac ako 170.000 €. To je nárast o viac ako 57% oproti roku 2016. Zvláštne je, že platíme iba jedného viceprimátora a aj tak je to oproti minulému obdobiu (keď sme platili 2 viceprimátorov) závratný nárast.  Naopak do rozpočtu sa nezmestili peniaze na atletickú dráhu, ktorú mesto dnes nemá. Takýchto položiek by každý našiel viac ako dosť. Perličiek ako koberec do kancelárie primátora za takmer 3000€ je v rozpočte taktiež dosť.

Podozrivých položiek je viac ako dosť

Ešte vážnejšie sú ale iné čísla. Ekonomike v Európe ale aj na Slovensku sa zatiaľ darí a príjmy do mestskej kasy z podielových daní každý rok stúpajú. Dá sa povedať, že sú najlepšie za posledné roky. A čo je odpoveďou vedenia mesta? Zdalo by sa, že bude z čoho investovať do rozvoja mesta. Ale to je trošku inak. Bežné výdavky úradu každým rokom stúpajú veľmi vysokým tempom. Bežné výdavky sú tie, ktoré by sa dali nazvať ako „to čo mesto minie na svoju réžiu“.  Tie sa zdvihli na plánovaných 12,6 mil. € v roku 2018, čo je oproti skutočnosti roku 2014 nárast o takmer 25%

Takýto nárast je neodôvodnený  a prejedáme si dobré časy v ktorých sa dali peniaze využiť omnoho efektívnejšie.

Čo s neskroteným dlhom mesta

V rebríčku hodnotenia celkového finančného zdravia miest a obcí nezávislou organizáciou INEKO za rok 2016, sa naše mesto nachádza na nelichotivom 110. mieste, z celkového počtu 138 hodnotených miest. Nejdem sa vracať k tomu kedy a kto nabral úvery. Iba konštatujem, že počas veľmi dobrých príjmov do kasy mesta sme v posledných rokoch nedokázali znížiť dlh mesta ani o kúsok. Celkové zadĺženie predstavuje dnes 33% a teda od 50 percentnej hranice stanovenej štátom nie sme až tak ďaleko. A to si ešte nehovoríme pravdu.

Pravda o zadĺženosti mesta je ale ešte krutejšia. Do dlhu sa totiž (kvôli dikcii zákona) nerátajú splátky voči 1.slovenskej úsporovej, za ktoré mesto do roku 2024 zaplatí ešte 1,47 mil. eur.  (nevýhodné machinácie s verejným osvetlením).

A mesto si chce navyše zobrať ešte ďalší úver. Plánuje zaplatiť 2 milióny eur za rekonštrukciu ciest a chodníkov v rôznych častiach mesta. Rekonštruovať sa má vo volebnom roku 2018 a splácať ďalších 10 rokov. Podľa slov viceprimátora Jána Bonku (ktoré vyslovil na komisii územného plánu) sa vypíše súťaž na dodávateľa na opravu ciest a parkovacích stání a mesto bude súkromnej firme splácať 10 rokov spomínanú čiastku. Podľa slov viceprimátora sa vraj takto poskytnutá pomoc nebude rátať do dlhu mesta. Neviem o čo pán viceprimátor opiera svoje tvrdenie. Podľa zákona sa do dlhu mesta započítava aj investičný dodávateľský úver. A toto nič iné, iba investičný dodávateľský úver je. Prečo teda  tak nevýhodná rekonštrukcia?

Splatiť sa bude musieť aj nové zakrytie skládky, ktoré si vedenie mesta doslova vyprosilo od Inšpekcie životného prostredia. Za nové uzatvorenie chce mesto dať údajne cca. 1,5 milióna eur. Nehovoriac o tom, že nikto nevie povedať koľko si zapýta spoločnosť F.I.N.mos v roku 2024 za to, že nám predá späť naše verejné osvetlenie, ktoré sme im takpovediac darovali. Ak by sme si teda povedali pravdu, zistili by sme, že mesto je za hranicou toho, čo je pre mesto finančne únosné.

Čo s južným obchvatom mesta

Prekvapuje ma, že vedenie mesta ide rekonštruovať mnohé cesty a chodníky v meste (oprava je bezpochyby potrebná), ale vôbec sa nezaoberáme čo s kolabujúcou dopravou stredom mesta. Semafóry a nové autobusy sú iba kozmetická úprava. Je nutné pristúpiť k budovaniu južného obchvatu mesta. Ten by mal spojiť Tesco na Kamennom poli s Podbrezinami po južnom brehu Váhu. Prvým logickým krokom je získanie projektovej dokumentácie od firmy, ktorá projektovala prekládku železnice. Vybudovanie plánovaného prepojenia Iľanovského mosta a zjazdu z diaľnice by sa do rozpočtu iste zmestilo.

Zdá sa však, že vedeniu mesta chýba koncepcia a cieľom rozpočtu je skôr nákup voličov ako skutočný rozvoj nášho mesta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Zvláštny príbeh Bašternákovej vily na Slavíne: Kočner, Počiatek i sudkyne z Threemy

Úrady stavbu opakovane blokovali, až raz zrazu všetko potvrdili.


Už ste čítali?